(Branko)

♦

V Bratislave zvony zvonia,

za Dunajom Danka honia:

honia, honia durným honom,

pre rozkazy nad zákonom.

♦

Prečože to, Danko, prečo:

či si im zavinil niečo?

„Deštruujú mi môj plán,

aj tak už som kapitán.

♦

A že majú do mňa vinu,

môžem za to, že mám slinu?

Bažím nocou po sláve,

i po moci v konkláve .

♦

Gajdy vydal striktný rozkaz,

v srdci nosím Janov odkaz;

po vzore bájnej Žiliny:

rozkradnem ja doliny.“

♦

Bulo dobre — ale dávno:

žil na svete Slovák slávno;

oj, žil si on vo slobode,

ako ryba v tichej vode.

♦

To však nevetrí už nik z nás,

dnes vo vláde podlý ďas;

sám Róbert ukul spojenie,

pre slovensko-maďarské dvorenie.

♦

Cudzí zbojom na nás padol,

o vlasť našu nás okradol;

došliapal nám naše práva,

zašla rodu nášho sláva.

♦

Bodaj by to bola pravda,

dneškom to už nie je sranda;

niet v tom krutý cudzinec,

lež slovenský zločinec.

♦

Slnko more vila pláž,

zvyšujú si apanáž;

sami si ich volíme,

vari údom myslíme?

♦

Idú roky zo sta do sta,

zem zločinom nám zarostá;

kto slovenskej pravde žije,

pekelná ho krivda bije.

♦

A mňa v srdci ťaží bôľ:

nielen Danko je tu vôl;

zabojujme za náš kraj

od Tatry až po Dunaj.

♦

Taktiež ďalší región,

kľudne budem amplión;

veď nám treba pomoci,

nebuďme viac otroci.

♦

To zem, dedom mojim vzatá,

to vlasť a mať moja svatá:

a ja sirotou tu stojím

a vo svojom nie som svojím.

♦

Plačú denne moje oči,

pahliakom sme my v otroči;

nečakajme dlhšie darmo,

zlomme sami naše jarmo.

♦

Spomeňme si na Branka,

lynčuje nás sebranka;

Brankov odkaz stále mrazí:

pahliak pravdu neporazí.

♦

Hojže, Branko! Nože ty mne,

nože povedz mi úprimne:

či sa ti krv nebúri,

keď nás škrtia pandúri?

♦

„Politik je otrokár,

ktorý nemá svoju tvár;

povstanem ja spolu s vami,

hrdosť scítia naše mamy.“

♦

Od Matry až po Tatry,

kapú už aj ondatry;

s nimi hynie i náš ľud,

istoty sú čistý blud.

♦

A z hôr a brál junač smelá,

šabľu v pästi nezovrela;

dnes je zbraňou internet,

zrovnáme ich kabinet.

♦

Magor nie je fakt len Danko,

pokladnica hlási manko;

Kaži taký veliteľ,

ako slepý staviteľ.

♦

Skvitnú dobrí ako kvieťa,

keď nás jarné dni osvietia;

pahliač znemožnia si vlastní,

od huby sú príliš mastní.

♦

Bulo dobre — lež za málo;

— Ako Boh dal, tak sa stalo. —

Ľud môj, junač moja padla

a nádeja tvoja zvädla.

♦

Nie, to nie je šifra Danka,

len pár veršov z pera Samka;

konečne už idú nadol,

aj sám premiér tvrdo padol.

♦

Srdiečko mu zaštopkali,

rozumu – žiaľ – nedoliali;

keby mal ho dostatok,

nastolil by poriadok.

♦

Padá  Kali s ním Bašternák Laci,

Paškova rodzina nevinných mláci;

toto sú tie istoty,

balíky plné sprostoty.

♦

Počiatek je celý biely,

nová éra ku nám trieli;

padli hlavy za vlasť našu,

prečo mať len chľast a kašu.

♦

Branko hrdo pri nás stál,

za Slovač vždy bojoval;

za Slovensko za Tatry:

zlodej  viac sem nepatrí.

♦

„Hojže, bože! staň do súdu,

prislúž pravdu môjmu ľudu:

mňa zabila podlá zrada,

slnko moje už zapadá.

♦

Pravde žil som, krivdu bil som,

verne národ môj ľúbil som:

to jediná moja vina,

a okrem tej žiadna iná.

♦

A vy, bratia, tak urobte,

berte šable, jamu kopte:

jamu kopte dohlboka,

hrob mi sypte dovysoka.

♦

Na hrob kameň mi vyvýšte,

moje meno doň mi vpíšte:

nech vie, kto sa naň podíva,

že tam Branko odpočíva.“

♦

Toľko rečí od brata,

na rade je odplata;

Brankov hrob sa hrdo týči,

tak posolstvo nemajme v <->.

♦♦♦

Koľko nás stojí referendum?

Akékoľvek referendum považujem v dnešnej dobe za enormný luxus, ktorý si naša krajina nemôže dovoliť. To najbližšie nás bude stáť vyše 6 000 000,- €. Pre mňa je to najzávažnejší argument, pre ktorý toto referendum bojkotujem. Je vrcholne nezodpovedné, ak niekto prinesie našej krajine takýto zbytočný výdavok. Keď 95% občanov na Slovensku nebude žiť od výplaty k výplate, potom si pokojne doprajeme referendum aj každý druhý víkend. S úprimným úsmevom na perách sa potom pôjdem vyjadriť na každé osobitne.

Aliancia za rodinu

Je úžasné, ak sa občania angažujú vo verejných veciach. Nejaká skupina ľudí zrazu zistila, že na Slovensku treba chrániť rodinu a treba jej pomáhať. Tak si založili Alianciu za rodinu. To sa mi zdá ešte pochopiteľné a ako prvé by mi napadlo, že budú orodovať za nové byty pre mladé rodiny, že budú bojovať za väčšie materské dávky pre mamičky, že prídu s návrhom na efektívny sporiaci systém pre novorodencov a podobné myšlienky. Som človek, ktorý si dáva veci rád do súvisu a pozerá na ne zo širšieho spektra. Akokoľvek sa ale snažím, nechápem, ako toto referendum pomôže rodine. Ešte aj návrh na sterilizáciu nezodpovedných matiek, ktoré plodia deti ako na bežiacom páse z rôznych dôvodov, by som pokladal za väčšiu ochranu tradičnej rodiny, než ochranu prostredníctvom referenda. Pochádzam z klasickej rodiny, ktorú tvorí mama, otec, sestra, brat a ja. Ako konkrétne nám toto referendum pomôže a pred čím nás ochráni?! Nemusím sa dlhšie zamýšľať, o čo Aliancii za rodinu ide. Za všetko hovorí ich reklamný pútač, kde okrem pochopiteľných informácii nájdeme jeden do očí bijúci údaj – číslo účtu. To u mňa hovorí za všetko.

Referendové otázky

“Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?”

Toto je otázka, ktorú by mal vyriešiť Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. Odkedy poznám pojem manželstvo, tak je to pre mňa zväzok muža a ženy. V mojom ponímaní ním aj naveky ostane. Ak by sa v našej krajine povolili registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia, tak sa proste budú nazývať inak. Ako? Je mi to srdečne jedno, či zväzku dvoch mužov budeme hovoriť homošstvo, bukvičizmus alebo zväzku dvoch žien lezbizmus. Pripadal by do úvahy aj spoločný názov teplýprúdizmus, tam by však určite mal jazykovedný ústav výraznú pripomienku k rytmickému kráteniu. Popísal som to trochu ironicky, ale podstata je v tom, že prvá referendová otázka je len formálnou blamážou.

“Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?”

Kým predošlú otázku som pokladal za hlúpu a zbytočnú, toto je otázka, ktorá by si zaslúžila skutočne širokú diskusiu odbornej i laickej verejnosti. Na Slovensku je adopcia obrovským problémom i pre bežný manželský pár. Preto otvárať ďalší problém, kým si nevyriešime ten aktuálny, a hlavne akútnejší, nemá význam. Ak raz dôjde ale k tomu, že osoby rovnakého pohlavia žijúce v registrovaných partnerstvách sa budú domáhať adopcie, musíme sa opýtať matky prírody, čo na to hovorí. Dvaja chlapi si dieťa nebudú môcť adoptovať nikdy, lebo ani jeden z nich ho sám nedokáže priviesť na svet. A dve ženy v partnerskom vzťahu? Tie adopcie nepotrebujú. Jedna sa premôže a vyskúša si to minimálne raz s chlapom. Ak bude mať trochu šťastia, podarí sa to pomerne rýchlo. Nehovoriac o tom, že jej to možno zachutí a z lezby sa môže s pokojným svedomím stať členka Aliancie za rodinu. Inak, ak Vám slovo lezba znie vulgárne, nie je to pre jeho jazykovú podstatu, ale preto, že ho vulgarizovala spoločnosť.

“Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho  správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?”

Všetky otázky som si skopíroval priamo z webu Aliencie za rodinu. Hovorím si, tam v nich isto nebudú mať gramatické chyby. No mýlil som sa. Vrátim sa ale k podstate tretej otázky. Tá si odpovedá do istej miery sama na seba. Píše sa rok 2015 a je najvyšší čas, aby nášmu svetu začala vládnuť tolerancia. Ak rodičia budú chcieť, aby ich dieťa navštevovalo sexuálnu výchovu, nech ju navštevuje. Nech to je ale rovnako i s náboženstvom. A nieže ho jedna krachujúca politická strana bude chcieť nanútiť každému, len preto, aby sa zviditeľnila. Kto má jednoducho záujem, nech nechá vzdelávať svoju ratolesť v oblasti, v akej uzná za vhodné. Prečo by mal niekto odopierať našim deťom sexuálnu výchovu alebo náboženstvo, keď to v našej rodine považujeme za potrebné?! A zas naopak, prečo by nám to mal niekto prikazovať?! Inak, tretiu otázku považujem v konečnom dôsledku z logického hľadiska ešte za hlúpejšiu než tú prvú. Dennodenne sa všetci oháňame demokraciou, a pritom pravidelne šliapeme po jej základných princípoch.

Neviem, kto je autorom referendových otázok, ale odporučil by som mu, aby si to čo napíše skúsil po sebe aj prečítať. Nielen z dôvodu korektúry gramatických chýb, ale aj z dôvodu, aby sa uistil, že to čo napísal dáva aspoň nejaký význam. Chcel vlastne autor, aby otázky dávali význam?! Posúďte sami pri tejto, ktorú vyškrtol z referenda Ústavný súd: “Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré  sú  právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä  uznanie,  registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?” Toto kým by za plentou niektorí občania dočítali a porozumeli tomu, tak sa aj zatvoria referendové miestnosti.

 Čo referendum prinieslo a čo prinesie?

Referendum určite prinieslo výrazné zviditeľnenie sa jednej neznámej organizácie. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by celé referendum bolo len marketingovou kampaňou pre jej členov, ktorí sa chcú touto cestou odraziť napríklad do politických štruktúr. Výborne zaujalo pozornosť kritických ľudí, ktorí chodia po svete s otvorenými očami a upozorňujú na väčšie či menšie chyby v sociálnych systémoch. Jednoducho povedané, celé referendum slúži len na to, aby odvrátilo pozornosť od niečoho oveľa závažnejšieho. Akokoľvek si nechcem pripustiť, že referendum ma zaujalo tak, aby mi niečo podstatné z inej kategórie uniklo, pravdou je, že myseľ každého jedinca je kapacitne obmedzená a i jej minimálne sústredenie sa na referendum mohlo zapríčiniť chvíľkovú nepozornosť na významnejšom fronte.

Ak sa pozrieme na postoje politikov, tak z referenda sa snažia vytĺcť čo najviac politického kapitálu. Dokonca sa začali baviť o samotnom inštitúte referenda. Padajú také návrhy, že treba znížiť referendové kvórum. Populisticky to odôvodňujú tvrdením, že je potrebné, aby sa ľudia viac angažovali pri dôležitých rozhodnutiach. Pritom práve aktuálni politici vyvolávajú v ľuďoch nechuť a neochotu angažovať sa vo veciach verejných. Na Slovensku momentálne neexistuje politická strana, ktorá by vo výraznej miere nesklamala ľudí. Ako potom môžu politici žiadať od občanov zvýšenú angažovanosť?! Ja by som vo všeobecných otázkach inštitútu referenda bol v dnešnej dobe oveľa prísnejší. Na rôzne referendá si nemôžeme dovoliť vyhadzovať financie. Ak má byť referendum vyhlásené, nech o to požiada petíciou aspoň 25% oprávnených voličov. Aby bolo úspešné, musí s klauzulou, o ktorej pojednáva, súhlasiť vyše 50%  všetkých oprávnených voličov. To je z môjho pohľadu demokracia. Ešte by som navrhoval, aby v prípade neúspešného referenda mali značnú spoluúčasť na jeho nákladoch jeho samotní iniciátori. A keď už tak hypotetizujem, ak by sa v posledných parlamentných voľbách nedostavilo k urnám aspoň 60% oprávnených voličov, tak referendové právo by automaticky na štyri roky úplne zaniklo. Načo sú nám referendá, keď občania svoj postoj a nezáujem jasne deklarujú v parlamentkách?!

To čo nám referendum prinieslo má do istej miery hnevá, ale viac sa bojím toho, čo bude nasledovať po ňom. Pevne verím, že našu krajinu nerozdelí na dva protichodné tábory. To je to posledné, čo by sme v dnešnej dobe potrebovali. Hoc sa treba zamyslieť nad tým, či práve toto nie je v skutočnosti jedným z hlavných záujmov referenda. Mám mnoho známych, ktorí ma prekvapili, keď mi povedali, že na referendum idú. Veľa je aj tých, od ktorých som čakal, že celkom určite pôjdu, no opak je pravdou. Mám teda množstvo kamarátov z oboch názorových skupín a určite ich teraz nebudem škatuľkovať podľa postoja k referendu. Už sa naučme, že 21. storočie si vyžaduje skutočnú toleranciu, rešpekt a pokoru, nielen donekonečna vodu kázať, víno piť.

JA NA REFERENDUM NEJDEM, ALE NEODSUDZUJEM ŤA, AK TY PÔJDEŠ.