Danko

(Branko)

♦

V Bratislave zvony zvonia,

za Dunajom Danka honia:

honia, honia durným honom,

pre rozkazy nad zákonom.

♦

Prečože to, Danko, prečo:

či si im zavinil niečo?

„Deštruujú mi môj plán,

aj tak už som kapitán.

♦

A že majú do mňa vinu,

môžem za to, že mám slinu?

Bažím nocou po sláve,

i po moci v konkláve .

♦

Gajdy vydal striktný rozkaz,

v srdci nosím Janov odkaz;

po vzore bájnej Žiliny:

rozkradnem ja doliny.“

♦

Bulo dobre — ale dávno:

žil na svete Slovák slávno;

oj, žil si on vo slobode,

ako ryba v tichej vode.

♦

To však nevetrí už nik z nás,

dnes vo vláde podlý ďas;

sám Róbert ukul spojenie,

pre slovensko-maďarské dvorenie.

♦

Cudzí zbojom na nás padol,

o vlasť našu nás okradol;

došliapal nám naše práva,

zašla rodu nášho sláva.

♦

Bodaj by to bola pravda,

dneškom to už nie je sranda;

niet v tom krutý cudzinec,

lež slovenský zločinec.

♦

Slnko more vila pláž,

zvyšujú si apanáž;

sami si ich volíme,

vari údom myslíme?

♦

Idú roky zo sta do sta,

zem zločinom nám zarostá;

kto slovenskej pravde žije,

pekelná ho krivda bije.

♦

A mňa v srdci ťaží bôľ:

nielen Danko je tu vôl;

zabojujme za náš kraj

od Tatry až po Dunaj.

♦

Taktiež ďalší región,

kľudne budem amplión;

veď nám treba pomoci,

nebuďme viac otroci.

♦

To zem, dedom mojim vzatá,

to vlasť a mať moja svatá:

a ja sirotou tu stojím

a vo svojom nie som svojím.

♦

Plačú denne moje oči,

pahliakom sme my v otroči;

nečakajme dlhšie darmo,

zlomme sami naše jarmo.

♦

Spomeňme si na Branka,

lynčuje nás sebranka;

Brankov odkaz stále mrazí:

pahliak pravdu neporazí.

♦

Hojže, Branko! Nože ty mne,

nože povedz mi úprimne:

či sa ti krv nebúri,

keď nás škrtia pandúri?

♦

„Politik je otrokár,

ktorý nemá svoju tvár;

povstanem ja spolu s vami,

hrdosť scítia naše mamy.“

♦

Od Matry až po Tatry,

kapú už aj ondatry;

s nimi hynie i náš ľud,

istoty sú čistý blud.

♦

A z hôr a brál junač smelá,

šabľu v pästi nezovrela;

dnes je zbraňou internet,

zrovnáme ich kabinet.

♦

Magor nie je fakt len Danko,

pokladnica hlási manko;

Kaži taký veliteľ,

ako slepý staviteľ.

♦

Skvitnú dobrí ako kvieťa,

keď nás jarné dni osvietia;

pahliač znemožnia si vlastní,

od huby sú príliš mastní.

♦

Bulo dobre — lež za málo;

— Ako Boh dal, tak sa stalo. —

Ľud môj, junač moja padla

a nádeja tvoja zvädla.

♦

Nie, to nie je šifra Danka,

len pár veršov z pera Samka;

konečne už idú nadol,

aj sám premiér tvrdo padol.

♦

Srdiečko mu zaštopkali,

rozumu – žiaľ – nedoliali;

keby mal ho dostatok,

nastolil by poriadok.

♦

Padá  Kali s ním Bašternák Laci,

Paškova rodzina nevinných mláci;

toto sú tie istoty,

balíky plné sprostoty.

♦

Počiatek je celý biely,

nová éra ku nám trieli;

padli hlavy za vlasť našu,

prečo mať len chľast a kašu.

♦

Branko hrdo pri nás stál,

za Slovač vždy bojoval;

za Slovensko za Tatry:

zlodej  viac sem nepatrí.

♦

„Hojže, bože! staň do súdu,

prislúž pravdu môjmu ľudu:

mňa zabila podlá zrada,

slnko moje už zapadá.

♦

Pravde žil som, krivdu bil som,

verne národ môj ľúbil som:

to jediná moja vina,

a okrem tej žiadna iná.

♦

A vy, bratia, tak urobte,

berte šable, jamu kopte:

jamu kopte dohlboka,

hrob mi sypte dovysoka.

♦

Na hrob kameň mi vyvýšte,

moje meno doň mi vpíšte:

nech vie, kto sa naň podíva,

že tam Branko odpočíva.“

♦

Toľko rečí od brata,

na rade je odplata;

Brankov hrob sa hrdo týči,

tak posolstvo nemajme v <->.

♦♦♦